Sedem bodov Martina Luthera ako naložiť so židmi.

“Taký zúfalý,zlý a diabolský národ akým boli po 1400 rokov židia a dodnes sú pliagou,morom a naším nešťastím”.
Martin Luther.

V posledný októbrový deň roku 1517 Martin Luther vyvesil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov. Luther bol presvedčený, že predávanie odpustkov zvádzalo ľudí k nesprávnemu presvedčeniu, že hriechy odpúšťa pápež za peniaze a nie Boh na základe úprimného pokánia. Tak sa začal proces reformácie cirkvi a Luther sa dostal do nemilosti pápeža. Svoje učenie odmietol odvolať aj na sneme ríšskych kniežat vo Wormse v roku 1521 a bol pápežom Levom X. v tom istom roku z cirkvi exkomunikovaný. Ocitol sa v nebezpečenstve a musel sa istý čas skrývať. Jeho reformačné učenie sa však napriek všetkému šírilo.

Hlavnými reformačnými zásadami sa stali tézy o prameni viery a pravidle života, ktorým slovo Božie obsiahnuté v Písme Svätom, o ospravedlnení hriešnika samou vierou z Božej milosti v Kristovi Ježišovi, o prijímaní Večere Pánovej pod obojakým spôsobom a o používaní materinskej reči na službách Božích.

Martin Luther sa narodil 10. novembra 1483 v nemeckom Eislebene. Na želanie svojho otca najprv študoval právo. Rozhodnutie stať sa právnikom zmenil pod vplyvom udalosti, keď počas silnej búrky v lese blesk zabil jeho kamaráta. Vtedy sľúbil svätej Anne, že ak z búrky vyviazne živý, vstúpi do kláštora. Sľub dodržal, prerušil štúdium práva a stal sa augustiánskym mníchom. Neskôr vyštudoval teológiu, stal sa profesorom a kazateľom na univerzite vo Wittenbergu, bol promovaný za doktora teológie.

Martin Luther bol nielen teológ, kazateľ, farár, reformátor, ale aj spisovateľ, prekladateľ Biblie do nemčiny a zakladateľ nemeckého spisovného jazyka. Stal sa ním prekladom Nového zákona (1522), ktorý urobil počas svojho azylu na hrade Wartburg. Neskôr preložil aj Starý zákon (1534). Napísal vyše 100 kníh, bol tiež básnikom, skladateľom a muzikantom, položil základ umeleckej evanjelickej cirkevnej hudby. Zložil aj známu evanjelickú hymnu Hrad prepevný. V roku 1525 Martin Luther oženil; mali šesť detí. Zomrel 18. februára 1546 vo veku 62 rokov vo svojom rodnom meste.
Jeho nasledovníci,ktorí sa postavili proti pápežovi a katolíckej doktríne boli prenasledovaní, vraždení ba niektorí aj po svojej smrti boli vykopávaní zo zeme a ich ostatky upaľované. Základ tomu položil Ján Hus, jeden z najväčších Slovanov aký kedy žili. To čo robila katolícka církev voči reformantom,ktorí nerobili nič inné len sa postavili za pravdu a pravé učenie Ježiša Krista,nebolo nič inné len nepríčetné diabolské vraždenie za pravdu,tak ako to robili,židoboľševíci v Rusku. Vynálezom tlačiarne rozširovali Bibliu po celej Európe, aby sa každý kresťan sám presvedčil o pravom kresťanstve a pravosti Písma Svätého.

Stratené Ovce Israela.

Evanjelium podľa Jána kapitola 10:
22 V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima. 23 Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, 24 obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. 25 Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. 26 Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. 29 Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno. 31 Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. 32 Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete? 33 Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom. 34 Odpovedal im Ježiš: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste. 35 Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi – a Písmo nemôže byť zrušené! – 36 prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som? 37 Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi, 38 ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.

Tu by som sa rád pustil do debaty s kresťanskými kňazmi , nech mi vysvetlia tieto verše z Evanjelia podľa Jána. V Slovanských Bibliach dnešnej doby tieto slova ťažko vysvetliť , lebo slovo žid tam nemá čo robiť a neexistovelo v dobe Ježiša Krista-Jahšui. Slovo žid pochádza od slova “YID” v Ruštine a “ZJID”-staroslovanština-”ŽID” dneska . Ked židia vandrovali so svojimi kšeftmi,gombíkmi,hrncami,či alkoholom, pýtali si “Jedlo”,YIDU-JIDU Rusky a z toho je vlastne slovo žid.

List Ponského Piláta Cisárovi Tibériusovi.

Z archívu,Archeologickych spisov v Sanhedrine.Vošlo do spisov Library Congressu USA roku 1887.Republikované v roku 1975,Keats Publishing Inc,.27 Pine street,New Canaan Connecticut, 06840, USA.

Vznešenému Cisárovi Tibériusovi,Imperátorovi  Ríma.

Vznešený poadrav.Udalosti posledných dní v mojej provincii boli takého charakteru,že musím,opísať všetky detaily ako sa udiali.Nebudem prekvapený ak postupom času tieto udalosti zmenia budúcnosť našej krajiny,zdá sa mi,že v poslednom čase bohovia nám nie sú naklonený.Pripravený som povedať,prekliaty buď deň, keď som dostal miesto Walleriusa Flaceusa gubernátora v Judei;lebo od vtedy je moj život ustavičná neľahkosť a stres.

V deň môjho príchodu do Jerusalema som sa ujal praetória (úradu) a rozkázal veľkolepú hostinu,na ktorú som pozval aj tetrarcha z Galilei s jeho veľkňazom a jeho oficiermi.Na stanovenú hodinu nikto neprišiel.Toto som považoval ako urážku mojej osoby ako aj celeho Ríma,ktorý reprezentujem.Niekoľko dní potom veľknaz sa pokrytecký ukázal.Choval sa povrchne,akoby som ja bol jeho slluha.predstieral,že jeho viera mu nedovoľuje sedieť pri jednom stole s Rímanmi, jesť a piť .Toto všetko iba predstieral,jeho správanie, pohľad jeho zradných očí hypocrata ho prezradili.Cez to všetko som prijal jeho výhovorku a v tom okamihu som bol presvedčený,že okupovaný sa prišiel deklarovať okupantovi ako jeho úhlavný nepriateľ a varujem všetkých Rímanov ,mať sa na pozore pred veľknazmi tejto krajiny,oni by zradili aj vlastnú matku,aby získali vysoké miesto a luxusné žitie.
Z okupovaných miest je Jerusalem najťažšie spravovať.Ľudia tu žijú v neistote,strachu,pripravený ako na povstanie.Nemal som nadostač vojakov niečo také potlačit.Mal som len jedného oficiera a sto mužov pod mojím velením. Žiadal som posily od prefekta zo Sýrie,ktorý ma informoval,že žiaľ sám nemá dosť vojakov chrániť svoju provinciu.Nezdravý smäd stále zvaäčšovať naše Impérium,nemysliac na našu obranu.Mám strach,že to môže byť ten hlavný dôvod k prevrate v našom Impériu.Žil som dlho oddelený od más ľudi a nevedel som ako títo kňazi môžu ovplyvniť ľudí;nebol som si istý ako títo ľudia myslia.
Jedna z veľa správ čo sa dostala do mojích uší ma veľmi zaujala.Mladý muž sa zjavil v Galilei a vznešene kázal nový zákon v mene Boha čo ho poslal.Spočiatku som sa naľakal,že chce štvať ľudí proti Rímanom,ale môj strach ma prešiel.Jahšua z Nazarethu hovoril ako priateľ Rímanov.
Jedného dňa prechádzam mestom Siloe,kde bolo veľké zhromaždenie ľudí.V strede toho zhromaždenia som pozoroval mladého muža opretého o strom a pokojne hovoril k ľudom. Bolo mi povedané,že toto je Jahšua.To som jasne mohol vidieť,taký veľký rozdiel bol medzi ním a jeho poslucháčmi.” Jeho zlatisté vlasy a zlatistá brada mu davali vznešený vzhľad “. Vyzeral na tridsat rokov.Nikdy som nevidel takú mierumilovnú a nevinnú tvar.Jeho poslucháči boli zväčšia tmavých vlasov a zapalistých tvári.Nechcel som ho rušiť svojou prítomnosťou,kráčal som ďalej,ale poručil som svojmu sekretárovi,aby sa priblížil a počúval.Sekretár sa volal  Manlius.Je vnukom šéfa konšpirátorov,ktorí chitili Etrúriu čakajúc na Katalínu.Manlius je už dlho v Júdei a dobre ovláda ich jazyk.Je mi verný a cenním si jeho vernosť.Manlius mi vyložil Jahšuove slová,ktoré počul v Siloe .Nikdy som nič také nečítal v knihách  filozofov,čo by som mohol porovnať so slovami Jahšui z Nazaretu.Jeden z farizejov sa opýtal Jahšui,či je správne platiť daň Cisárovi,Jahšua mu nato;”Čí obraz je na tejto minci?Cisárov,nie?Daj Cisárovi,čo je Cisárove a Bohu čo je Božie!”
Pre jeho múdrosť,udelil som tomu Nazarenovi veľa slobody,hoci bolo v mojej sile ho zavrieť a exilovať na Pontus,ale to by bolo proti právu čo vždy charakterizovalo Rímsku justíciu,tykajúcu sa mužov.Tento ani nepodvádzal ani nerebeloval.Dal som mu voľnosti a ochrany ani sám otom nevedel.Mohol kdekoľvek hovoriť k ľudom,zhromažďovať ľudí,nebol obmedzený žiadnym preatorickym mandátom.Keby sa niekedy malo stať,že viera naších praotcov zanikne,tak hovorím nech ju nahradí viera Jahšuova,bola by to vznešená a náhrada pre Rím. A  Ja mizerný,nešťastný,by som bol strojcom toho čo Júdejci volajú Providence a my Osud.
Neobmedzená sloboda garantovana Jahšuovi,provokovala Júdejcov,ale nie tych chudobnych,len bohatých a mocných .Je pravdou,že Jahšua bol na mnohých sťažnostiach a to bol politický dôvod z môjho pohľadu.Žiadali obmädziť slobodu pre Nazarena.”Sadducees a Farizeji”,hovoril im;”Vy ste rasa hadov,maľované hrobky,ukazujete sa navonok,ale vnútro vašej duše je len hniloba”.Inokedy zasa priamo hovoril bohatým a chudobným,že chudobný je viac pred Bohom.Každý deň chodili sťažnosti na Jahšuu.
Bol som informovaný,že ak by sa mu niečo stalo,nebol by prvým čo Jerusalem ukamenoval,za to,že sa nazval prorokom.Odvolať sa možno len Cisárovi.Moja žiadosť o posily mi bola odsúhlasená Senátom,boli mi sľúbené posily,hneď po vojne v Partii (Partia je Slovanské slovo,Partia bolo sídlo Slovanov pred migráciou do Európy,Slovenština je vlastne Starohebrejština,mixovaná Peržštinou,Latinčinou.Partia je dneska Persia-Iran-jr).